Denný letný tábor Košeca 2026

Putovanie s Ježišom

„Ježiš ide so mnou, aj keď Ho nevidím.“

Pod týmto heslom sa niesol tohtoročný denný letný tábor v Košeci, ktorý pripravila naša farnosť v spolupráci s eRkom – Hnutím kresťanských spoločenstiev detí. Počas piatich dní sa deti vydali na spoločné putovanie plné výletov, hier, dobrodružstva, smiechu, nových priateľstiev, ale aj modlitby a zamyslenia.

Každé ráno sme začínali spoločnou modlitbou a každý deň sme si do nášho pomyselného pútnického ruksaka zabalili jednu cnosť. Zároveň deti postupne vypĺňali svoj Pútnický pas, do ktorého pribúdali nálepky za jednotlivé dni.

Pondelok – Všímavosť

Naše putovanie začalo výletom na Strečno a do Rozprávkového lesa. Už počas cesty sme sa učili pozerať okolo seba pozornejšie. Deti si všímali zvieratá, autá, zastávky, ľudí, prírodu i rôzne zaujímavosti, ktoré by pri bežnom cestovaní možno prehliadli.

Prvou cnosťou, ktorú sme si uložili do ruksaka, bola všímavosť. Učili sme sa, že keď otvoríme oči a venujeme pozornosť svetu okolo nás, môžeme objaviť mnoho krásy a dobra.

Po výstupe na nás čakala prehliadka hradu Strečno, spoločný obed a popoludnie v Rozprávkovom lese.

Utorok – Odvaha

V utorok sme sa vybrali do Trenčína. Dopoludnie patrilo hrám v parku, po ktorých nasledovala plavba loďou. Po obede sme sa presunuli do Tarzánie.

Ešte predtým sme sa pri aktivite Batoh strachu rozprávali o tom, čoho sa bojíme a čo nás čaká. Tarzánia potom dala deťom možnosť svoje obavy aj prakticky prekonať.

Do ruksaka sme si preto pribalili odvahu. Nie odvahu človeka, ktorý sa nikdy nebojí, ale odvahu vykročiť aj napriek strachu a nechať sa povzbudiť druhými.

Streda – Úžas a vďačnosť

Streda nás zaviedla do ZOO Zlín-Lešná. Strávili sme tam takmer celý deň a mali sme možnosť obdivovať množstvo zvierat a krásu Božieho stvorenstva.

Bol to deň, ktorý nás pozýval zastaviť sa, pozerať a žasnúť. Do nášho ruksaka sme preto vložili úžas a vďačnosť – schopnosť obdivovať to, čo máme okolo seba, a ďakovať za to.

Štvrtok – Trpezlivosť

Štvrtok nám ukázal, že nie vždy všetko vyjde podľa plánu. Pôvodne sme mali putovať na Butkov, no pre nepriaznivé počasie sme museli program zmeniť.

Ani dážď nám však nepokazil náladu. Navštívili sme kino v Dubnici nad Váhom, zahrali sme sa v parku a na ihrisku a popoludnie sme zakončili prehliadkou kaštieľa v Dubnici nad Váhom.

Aj zmena plánu sa tak stala súčasťou nášho putovania. Do ruksaka sme si pridali trpezlivosť – schopnosť prijať veci, ktoré nemôžeme ovplyvniť, a napriek tomu pokračovať ďalej.

Piatok – Vytrvalosť

Posledný deň sme strávili na ihrisku v Košeci. Čakali nás športové, tvorivé aktivity, súťaže a ďalší spoločný program.

Poslednou cnosťou bola vytrvalosť. Počas celého týždňa sme totiž objavovali, že cesta nie je vždy jednoduchá. Niekedy sa bojíme, inokedy sme unavení alebo musíme zmeniť svoje plány. Dôležité však je nevzdať sa a pokračovať až do cieľa.

Posledná nálepka v Pútnickom pase bola preto medaila – symbol toho, že sme svoju spoločnú púť dokončili.

Čo sme si zbalili do ruksaka?

Na konci týždňa už náš pomyselný ruksak rozhodne nebol prázdny. Boli v ňom:

všímavosť, odvaha, úžas, vďačnosť, trpezlivosť a vytrvalosť.

Okrem týchto cností si však deti odniesli aj nové priateľstvá, množstvo krásnych zážitkov, väčšiu samostatnosť, schopnosť spolupracovať, odvahu skúšať nové veci a mnoho spomienok.

Celým týždňom nás sprevádzala myšlienka, že Ježiš nie je s nami iba v kostole či počas modlitby. Kráča s nami aj vo vlaku, na výlete, pri hre, v prírode, medzi kamarátmi a v každej situácii nášho života.

Ježiš ide so mnou, aj keď Ho nevidím.

A práve toto je možno to najdôležitejšie, čo si chceme z nášho putovania odniesť.

❤️ Ďakujeme

Za uskutočnením tábora stojí množstvo ľudí, ktorým patrí naša veľká vďaka.

V prvom rade Pánu Bohu za Jeho požehnanie, ochranu a všetky chvíle, ktoré sme mohli spoločne prežiť.

Ďakujeme našim animátorom a vedúcim za ich čas, energiu, tvorivosť a ochotu slúžiť deťom. Ďakujeme rodičom za dôveru a spoluprácu, nášmu kňazovi za duchovné sprevádzanie a podporu a eRku – Hnutiu kresťanských spoločenstiev detí za spoluprácu a podporu.

Naše poďakovanie patrí aj Obci Košeca, charite, sponzorom, dobrodincom a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli – svojím časom, ochotou, materiálne, finančne či modlitbou.

A napokon ďakujeme predovšetkým deťom za ich radosť, energiu, zvedavosť, odvahu a ochotu putovať spolu s nami.

Naše spoločné putovanie sa skončilo, ale cesta pokračuje ďalej. Nech nám všetkým to, čo sme si počas tábora zbalili do svojho ruksaka, pomáha kráčať s Ježišom aj v ďalších dňoch.