Pôstny čas vrcholí Veľkým týždňom. Nazýva sa aj tichý alebo svätý.
Začína Kvetnou nedeľou ,Nedeľou utrpenia Pána. Pripomína nám rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Kňaz svätí bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášame aj my a potom si ich doma zakladáme za obrazy, alebo dávame do vázy.
V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako bdie v Getsemanskej záhrade v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom opustený. Túto udalosť symbolizuje otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Je to čas prísneho pôstu, rozjímania a modlitieb.
U nás vo farnosti je zvykom modliť sa krížovú cestu pri jednotlivých zastaveniach po uliciach našej obce. Pravidelne sa jej zúčastňuje viac ako 150 farníkov.
Biela sobota je dňom hrobového odpočinku Ježiša. Počas dňa sa prichádzame pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu.
Večer je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
No a Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista , najväčšieho Kristovho zázraku a základnou pravdou kresťanskej viery. Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote, kedy anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ A dodal: „Ale choďte a povedzte to jeho učeníkom“.
