O svätých, ktorí majú v našej farnosti sochu alebo kaplnku:

Sv. Ján Nepomucký sa narodil v Pomuku pri Plzni okolo roku 1345. Jeho otec bol zrejme nemeckého pôvodu. Meno „Nepomucký“ vzniklo nesprávnym čítaním latinskej verzie jeho mena „de Pomuk“. Niekdajšia obec Pomuky sa dnes volá Nepomuky. Ján dostal vzdelanie v kláštore cisterciánov, potom v Žatci v slávnych latinských školách, a nakoniec sa dostal aj na univerzitu do Prahy, ktorú práve v tom čase založil cisár Karol IV. V roku 1370 sa Ján stal notárom a pisárom v arcibiskupskej kancelárii. Bol takisto osobným tajomníkom biskupa. V roku 1380 sa stal súčasne aj farárom vo farnosti sv. Havla v Starom meste. V rokoch 1382-1387 študoval kánonické právo v Padove, kde získal doktorát, a potom sa vrátil späť do Prahy. Stal sa kanonikom a generálnym vikárom arcibiskupstva. Mal teda na starosti veľa zodpovedných úloh v Cirkvi. Okrem toho kázaval v chráme sv. Víta a v Týnskom chráme. Bol veľmi zbožný, horlivý a svedomitý.
Pokiaľ bol na tróne cisár Karol IV., boli medzi arcibiskupstvom a cisárskym dvorom veľmi dobré vzťahy. To sa však zmenilo nástupom Karolovho syna Václava IV., ktorý bol korunovaný za českého kráľa už ako dvojročný. Spočiatku sa držal otcovho vzoru, no neskôr sa oddal poľovačkám, zábavám. Okrem toho bol veľmi zlostný a hnevlivý. Robil si zálusk na benediktínske opátstvo v Kralupoch v západných Čechách. Keď ho však nedostal, jeho hnev sa obrátil doslova proti celej Cirkvi v Čechách. Zajal Jána a dvoch ďalších arcibiskupových spolupracovníkov. Arcibiskupa nezajal len kvôli tomu, že ho ochránili jeho zbrojnoši. Ostatných dvoch neskôr prepustil, ale Jána dal natiahnuť na škripec, dal ho páliť a mučiť aj iným spôsobom a nakoniec ho v noci dal odvliecť a zhodiť z pražského mosta do rieky Vltavy. Stalo sa to 20. Marca 1393. Po niekoľkých dňoch jeho telo našli a pochovali v kostole sv. Kríža; neskôr ho preniesli do chrámu sv. Víta.
Traduje sa, že sv. Ján je mučeníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho mal kráľ vypytovať na hriechy svojej manželky Žofie, ktorá bola veľmi nábožná. Spovedať sa chodila práve k Jánovi. Kráľ ju podozrieval z nevery, pretože sám sa tejto neresti dopúšťal. Keďže však Ján nič nevyzradil, mučil ho a dal nakoniec zabiť. Túto tradíciu potvrdzuje aj fakt, že jazyk sv. Jána Nepomuckého sa zachoval neporušený. Za svätého bol Ján vyhlásený v roku 1729.

Svätá Anna

1. storočie pr.Kr. Podľa tradície sa rodičia Panny Márie nazývali Joachim a Anna. Sväté písmo nikde neuvádza ich mená. Prvá zmienka o nich sa nachádza v apokryfnom Protoevanjeliu sv. Jakuba z 2. storočia. Podľa tohto spisu bol Joachim bohatým, no aj veľmi zbožným a dobrým mužom. Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Mali však bolesť – nemohli mať deti. Až keď boli vo vyššom veku, Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam (slovensky Bohu milá). Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme. Toľko protoevanjelium.
Meno Joachim znamená Príprava na Pána. Meno Anna znamená milosť, láska, modlitba. Presné správy o nich nemáme, ale zato sa tešia veľkej úcte medzi veriacimi kresťanmi, nielen na Slovensku, ale po celom svete. Sv. Anna je patrónkou baníkov, chudobných a ťažko pracujúcich.

Svätá Barbora

3. storočie. Sv. Barbora (Barbara) sa narodila okolo roku 273 v Nikomédii (Turecko) v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť (nechcela sa podvoliť otcovi a vydať sa) ju otec tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu, v samote, začala študovať a tu aj tajne prijala krst. Počas otcovej neprítomnosti dala vybúrať do veže ešte jedno okno a tak namiesto dvoch okien boli na veži tri, čo malo pre ňu symbolizovať Najsvätejšiu Trojicu. Dioskur sa rozzúril a vydal ju civilnému tribunálu. Strašným spôsobom bola mučená a nakoniec ju vlastný otec sťal mečom. Pramene uvádzajú, že sa to stalo 4. decembra 290. Iné pramene hovoria o roku 306. Boh však veľmi rýchlo potrestal jej prenasledovateľov. Legenda hovorí, že kým anjeli niesli jej dušu do neba, blesk zasiahol Dioskura a priviedol ho pred Boží súd.
Na Slovensku je sv. Barbora uctievaná baníkmi a minérmi, pretože podľa legendy, keď ju otec prenasledoval a sv. Barbora utekala, roztvorila sa pred ňou skala a sv. Barbora sa do nej skryla.