Čnosti

Božské čnosti

Viera
Nádej
Láska

Kardinálne čnosti

Rozvážnosť
Spravodlivosť
Statočnosť
Miernosť

Skutky milosrdenstva

Skutky telesného milordenstva

Hladných kŕmiť
Smädných napájať
Nahých odievať
Pocestných sa ujať
Väzňov vykupovať
Chorých navštevovať
Mŕtvych pochovávať

Skutky duchovného milosrdenstva

Hriešnikov napomínať
Nevedomých vyučovať
Pochybujúcim dobre radiť
Zarmútených tešiť
Krivdu trpezlivo znášať
Ubližujúcim odpúšťať
Za živých a mŕtvych sa modliť

Eucharistia (sv. prijímanie)

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).
Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.

Kto môže prijať eucharistiu

Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu – sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia – svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať.

Účinky prijímania sviatosti eucharistie

Zjednotenie s Kristom
Rozmnoženie milosti
Sväté prijímanie nás chráni pred smrteľnými hriechmi
Odpustenie všedných hriechov
Spoločenstvo s bratmi a sestrami – pokoj medzi ľuďmi – zjednocovanie Cirkvi
Kristus povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať večný život.“

Birmovanie

Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo naše kresťanstvo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“. Birmovanému sa vtláča duchovná pečať – pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Birmovanie nie je nutné ku spáse, ale jeho podceňovanie alebo odmietnutie je ťažkým hriechom.

Kto môže prijať sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou k prijatiu tejto sviatosti je milosť posväcujúca v duši, teda stav bez hriechu po svätej spovedi (=po prijatí sviatosti pokánia), príprava a zodpovedajúci vek, keď človek už plne užíva rozum (okrem nebezpečenstva smrti).

Účinky birmovania

Plné vyliatie Ducha Svätého a prehĺbenie krstnej milosti
Pevnejšie spojenie s Kristom
Rozmnoženie darov Ducha Svätého
Duch Svätý dáva silu byť verný Kristovi, šíriť a vyznávať vieru
Nezmazateľný duchovný znak

Sviatosť pokánia a zmierenia

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Ako sa uskutočňuje

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje  a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Kto vysluhuje sviatosť pokánia

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.

Účinky sviatosti pokánia

Odpustenie hriechov
Odpustenie večného trestu
Uvedenie do stavu Božej milosti – milosť posväcujúca
Zmierenie s Bohom  a Cirkvou
Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí

Manželstvo


Kto plánujete prijať sviatosť manželstva, nahláste sa prosím na predmanželskú prípravu, bližšie informácie nájdete na: www.domanzelstva.sk

 


Je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti. K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Manželstvo si vyžaduje nerozlučiteľnosť, vernosť a otvorenosť pre plodenie detí.

Kto môže uzavrieť manželstvo

Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.

Účinky sviatosti manželstva

Trvalý zväzok
Milosť, ktorá manželov posilňuje v nerozlučnosti manželstva, prekonávaní prekážok, zdokonaľuje lásku

Posvätná vysviacka (kňazstvo)

Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku.  Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti (teda bez hriechu – po svätej spovedi).

Účinky vysviacky

Nezmazateľný duchovný znak
Udeľuje posvätnú moc
Rozmnoženie posväcujúcej milosti
Špeciálne milosti – aby mohli prinášať obetu, plniť službu Božieho slova

 

Pomazanie chorých

Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen.
A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen.“ Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Poslednou sviatosťou má byť viatikum – eucharistia na prechod zo smrti do života k Otcovi.

Kto vysluhuje a prijíma sviatosť pomazania chorých

Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť  v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe. Sviatosť nie je iba pre tých, čo sa nachádzajú v krajnom nebezpečenstve smrti.

Účinky pomazania chorých

Milosť posilnenia a odvahy v znášaní utrpenia
Spojenie s Kristovým utrpením
Dar Ducha Svätého premáhať ťažkosti
Prijatie duchovnej úľavy – chorý je akoby zasvätený Bohu v Kristovom utrpení
Odpustenie hriechov
Príprava na poslednú cestu
Prinavrátenie zdravia, ak to slúži pre spásu človeka

 

Obsah bol prevažne čerpaný zo stránok veriaci.com

Pätoro cirkevných prikázaní

V nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej svätej omši.
Zachovávať prikázané dni pokánia.
Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať sviatosť Oltárnu.
Uzatvárať manželstvo pred tvárou cirkvi.
Podporovať cirkevné ustanovizne.

Desatoro

10 BOŽÍCH PRIKÁZANÍ

Na hore Sinaj odovzal Boh Mojžišovi 10 Božích prikázaní, ktoré treba dodržiavať. Hovoria nám, ako máme žiť. Prestúpením prikázania človek pácha hriech. Desať Božích prikázaní nazývame aj Dekalóg (10 slov). Dekalóg vyriekol Boh pri svojom zjavení sa Mojžišovi. Boh nimi vyjadril svoju vôľu, teda to, ako sa má človek správať. Ježiš prikázania potvrdzuje. Prikázania vyjadrujú povinnosti k Bohu, k sebe a druhým a sú nemeniteľné.

1. prikázanie

Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. Miluj svojho blížneho ako seba samého.


Treba dôverovať úplne Bohu. Je to prikázanie viery, nádeje a lásky k Bohu. Proti tomuto prikázaniu sa previňuje aj ten, čo popiera nejakú pravdu, ktorej máme veriť. Človek má vzdávať Bohu patričnú úctu. Nebudeš sa klaňať iným bohom obsahuje v sebe aj to, ak človek uprednostňuje napríklad bohatstvo a iné veci pred Bohom. Prikázanie zahŕňa aj veštenie, mágiu, povery. Treba odmietnuť všetky formy veštenia. Človek si v nich podmaňuje skryté mocnosti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo. Milovať svojho blížneho znamená okrem lásky aj to, aby človek chcel pre druhého dobro, priali mu dobro.

2. prikázanie

Nevezmeš Božie meno nadarmo.


Božie meno treba mať v úcte, rovnako meno Ježiša, Márie a svätých. Nemáme ich vyslovovať zbytočne, len vtedy, ak tým človek Boha velebí a oslavuje. Nemôže byť použité ako zahrešenie, rúhanie, urážať Boha. Toto prikázanie obsahuje aj prísahu. Veriaci nemá prisahať a volať si Boha za svedka. Patrí sem aj nedodržanie sľubu, ktorý dáme.

 

3. prikázanie

Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil.


Toto prikázanie nám prikazuje sláviť nedeľu a prikázané sviatky účasťou na svätej omši a zároveň to má byť deň oddychu, kedy človek nemôže vykonávať ťažkú prácu. Nedeľa je dňom, ktorý môžeme venovať sebe, rodine, odpočinku, kultúre, spoločenskému životu. Prečo práve nedeľa? V nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych. Boh keď stvoril svet, siedmy deň odpočíval.

4. prikázanie

Cti otca svojho i matku svoju.


Boh chce, aby si človek vážil a ctil svojich rodičov, ktorým vďačí za život. Prikázanie prikazuje úctu k rodičom, starým rodičom, učiteľom, zamestnávateľom, podriadeným, predstaviteľom štátu atď..  Tiež prikazuje lásku k rodičom a poslušnosť , vďačnosť, nepohŕdať svojimi rodičmi a pomáhať im. Rodičia majú svoje deti s láskou vychovávať, postarať sa o ich potreby, vytvárať harmonickú rodinu. Sú zodpovední za kresťanskú výchovu svojich detí.

5. prikázanie

Nezabiješ.


Piate prikázanie predstavuje každé ubližovanie sebe a iným na tele alebo na duši. Voči sebe človek porušuje prikázanie aj vtedy, ak zanedbáva svoje zdravie a nestará sa oň, ubližuje si fajčením, nadmerným požívaním alkoholu a drog a všetkým, čo ubližuje jeho telu a duši a tiež samovražda. Každý hnev, nadávanie iným, fyzické ubližovanie iným, nenávisť a samozrejme vražda patrí do tohto prikázania. Všetky únosy, terorizmus, týranie. Vražda nenarodených detí a eutanázia sú ťažké hriechy. Nenarodené dieťa nemá možnosť sa brániť. Hriechom proti piatemu prikázaniu je aj každé konanie, ktoré vyvolá v druhých spáchanie hriechu. Je to pokúšanie.

6. prikázanie

Nezosmilníš.


Láska je darom pre človeka. Sexualita je tiež vzácny dar, ktorý človek dostal. Je nositeľom života a preto ju treba mať v úcte. Všetky formy, ktoré zneucťujú sexualitu človeka sú smilstvom. Slobodný človek je povolaní k čistote, má sa učiť sebaovládaniu. Naplnenie sexuálneho života prichádza v manželstve, kde môže priniesť jednotu tela i duše medzi manželmi.  Previnením je nezriadená pohlavná rozkoš, ktorá sa míňa s cieľom plodenia a spojenia jednoty. Hriechom je vyhľadávanie pohlavnej rozkoše pre ňu samu. Manželský sexuálny život má dva ciele: spojivý (upevňovanie manželstva, dobro manželov) a plodivý (plodenie potomstva). Samotným smilstvom nazývame spojenie muža a ženy pred uzatvorením manželstva. Prostitúcia, pornografia, znásilnenie sú porušením šiesteho prikázania. Proti plodnosti manželstva, ktorý je jedným z cieľov je antikoncepcia. Boh dal človeku prirodzené prostriedky na reguláciu tehotnosti. Žena má cyklus s plodnými a neplodnými dňami. Vážnym prestúpením prikázania je manželská nevera a rozvod.  

7. prikázanie

Nepokradneš.


Človek má právo na súkromné vlastníctvo. Ostatní to musia rešpektovať. Človek nemá právo siahnuť na cudziu vec, ktorá mu nepatrí. Nemôže si neoprávnene prisvojiť niečo, čo nie je jeho, teda ukrdnúť mu to. Patrí sem aj spravodlivá mzda zo strany zamestnávateľov, vyplácanie miezd. Tiež štát je zodpovedný za blaho občanov. Medzi národmi má panovať solidarita. Máme robiť dobročinné skutky a pomôcť iným, ak sú v núdzi.

8. prikázanie

Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.


Pravda je to, čo máme hovoriť. Nemožno o druhých zle hovoriť, osočovať ich, odsudzovať, posudzovať, hovoriť klamstvá a poškodzovať ich dobré meno a česť. Ak človek oklame, má to napraviť. Nemožno krivo svedčiť.

9. prikázanie

Nepožiadaš manželku blížneho svojho.


Kresťan sa má vyvarovať nezriadenosti a má si zachovať čisté srdce a myseľ, vedieť sa ovládať. Prikázanie zakazuje telesnú žiadostivosť.

10. prikázanie

Nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho, čo jeho je.


Človek sa previňuje proti prikázaniu chamtivosťou a závisťou, keď druhým nepraje to, čo majú, závidí im to. Závisť patrí medzi sedem hlavných hriechov. Nezriadená túžba po bohatstve, lakomstvo,  spôsobuje prestúpenie tohto prikázania.

Obsah bol prevažne čerpaný zo stránok veriaci.com