Dary Ducha Svätého
Sedem darov Ducha Svätého
Dar múdrosti
Dar rozumu
Dar rady
Dar sily
Dar poznania
Dar nábožnosti
Dar bázne voči Bohu
Dar múdrosti
Dar rozumu
Dar rady
Dar sily
Dar poznania
Dar nábožnosti
Dar bázne voči Bohu
Viera
Nádej
Láska
Rozvážnosť
Spravodlivosť
Statočnosť
Miernosť
Hladných kŕmiť
Smädných napájať
Nahých odievať
Pocestných sa ujať
Väzňov vykupovať
Chorých navštevovať
Mŕtvych pochovávať
Hriešnikov napomínať
Nevedomých vyučovať
Pochybujúcim dobre radiť
Zarmútených tešiť
Krivdu trpezlivo znášať
Ubližujúcim odpúšťať
Za živých a mŕtvych sa modliť
Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).
Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.
Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu – sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia – svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať.
Zjednotenie s Kristom
Rozmnoženie milosti
Sväté prijímanie nás chráni pred smrteľnými hriechmi
Odpustenie všedných hriechov
Spoločenstvo s bratmi a sestrami – pokoj medzi ľuďmi – zjednocovanie Cirkvi
Kristus povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať večný život.“
Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo naše kresťanstvo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“. Birmovanému sa vtláča duchovná pečať – pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Birmovanie nie je nutné ku spáse, ale jeho podceňovanie alebo odmietnutie je ťažkým hriechom.
Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou k prijatiu tejto sviatosti je milosť posväcujúca v duši, teda stav bez hriechu po svätej spovedi (=po prijatí sviatosti pokánia), príprava a zodpovedajúci vek, keď človek už plne užíva rozum (okrem nebezpečenstva smrti).
Plné vyliatie Ducha Svätého a prehĺbenie krstnej milosti
Pevnejšie spojenie s Kristom
Rozmnoženie darov Ducha Svätého
Duch Svätý dáva silu byť verný Kristovi, šíriť a vyznávať vieru
Nezmazateľný duchovný znak
Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.
Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.
Odpustenie hriechov
Odpustenie večného trestu
Uvedenie do stavu Božej milosti – milosť posväcujúca
Zmierenie s Bohom a Cirkvou
Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí
Kto plánujete prijať sviatosť manželstva, nahláste sa prosím na predmanželskú prípravu, bližšie informácie nájdete na: www.domanzelstva.sk
Je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti. K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Manželstvo si vyžaduje nerozlučiteľnosť, vernosť a otvorenosť pre plodenie detí.
Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.
Trvalý zväzok
Milosť, ktorá manželov posilňuje v nerozlučnosti manželstva, prekonávaní prekážok, zdokonaľuje lásku
Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku. Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti (teda bez hriechu – po svätej spovedi).
Nezmazateľný duchovný znak
Udeľuje posvätnú moc
Rozmnoženie posväcujúcej milosti
Špeciálne milosti – aby mohli prinášať obetu, plniť službu Božieho slova
Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen.
A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen.“ Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Poslednou sviatosťou má byť viatikum – eucharistia na prechod zo smrti do života k Otcovi.
Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe. Sviatosť nie je iba pre tých, čo sa nachádzajú v krajnom nebezpečenstve smrti.
Milosť posilnenia a odvahy v znášaní utrpenia
Spojenie s Kristovým utrpením
Dar Ducha Svätého premáhať ťažkosti
Prijatie duchovnej úľavy – chorý je akoby zasvätený Bohu v Kristovom utrpení
Odpustenie hriechov
Príprava na poslednú cestu
Prinavrátenie zdravia, ak to slúži pre spásu človeka
Obsah bol prevažne čerpaný zo stránok veriaci.com
V nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej svätej omši.
Zachovávať prikázané dni pokánia.
Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať sviatosť Oltárnu.
Uzatvárať manželstvo pred tvárou cirkvi.
Podporovať cirkevné ustanovizne.