O náboženstve

RÍMSKOKATOLÍCKE NÁBOŽENSTVO

K rímskokatolíckemu náboženstvu sa hlási takmer 68,9% obyvateľov na Slovensku. Katolícke náboženstvo je kresťanské náboženstvo, čo znamená, že patríme Ježišovi Kristovi. Dal nám ho Ježiš Kristus. Tí, ktorí neuznávajú Ježiša Krista tvoria nekresťanské náboženstvá. Cirkev založil Ježiš Kristus. Poveril apoštolov, aby vieru šírili po celom svete.
Veríme, že svet stvoril Boh a neustále sa oň stará. Boh stvoril človeka a poslal na svet svojho syna, Ježiša Krista, aby nás vykúpil a spasil. Ústredným bodom ohlasovania u katolíkov je Ježiš Kristus, jeho umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Prameňom poznania je Sväté písmo – Biblia, ktorého autorom je Boh. Božie zjavenie je odovzdávané v Duchu Svätom aj prostredníctvom Tradície, ktorá pochádza od apoštolov.
Cirkev má okrem svetského aj svoje vlastné právo, ktoré nájdete v Kódexe kanonického práva. Náuka cirkvi je zhrnutá v Katechizme katolíckej cirkvi.
Katolícka cirkev má svoju hierarchiu, na čele stojí rímsky biskup, pápež, ktorý sídli vo Vatikáne. Pápež je priamym nasledovníkom svätého Petra, ktorý bol Ježišom ustanovený za hlavu cirkvi, ktorú pekelné brány nepremôžu. Veriaci sú krstom začlenení do našej cirkvi. Veriaci patria do farnosti, ktorá je v každej obci. Každá farnosť má svojho kňaza a kostol, kde sa veriaci zhromažďujú k bohoslužbám. Kňazov viaže celibát, nemôžu vstupovať do manželstva. Jednotlivé farnosti patria do dekanátu a dekanáty do diecézy. Každá diecéza má svojho biskupa. To, do ktorej diecézy alebo arcidiecézy patríte, si môžete pozrieť na mape, ktorú nájdete na web stránke Konferencie biskupov Slovenska.

 

RÍMSKOKATOLÍCI A INÉ CIRKVI

Rímskokatolíci a gréckokatolíci

Katolícke náboženstvo je rímskokatolícke a gréckokatolícke. Rímskokatolícka cirkev je katolícka cirkev latinského obradu a gréckokatolícka je katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu. Obe vzájomne spolupracujú, majú spoločnú hlavu Cirkvi na zemi, ktorou je rímsky pápež. Rímskokatolícki veriaci môžu prijímať sviatosti aj v gréckokatolíckom kostole a naopak. Sú určité odlišnosti, ktoré sú špecifické pre tú ktorú cirkev. Gréckokatolícka cirkev má bohato zdobené kostoly, väčšina svätých omší je spievaná, dlhšie trvajú a veriaci prijímajú pod obojím spôsobom. Pôst je prísnejší a veriaci sa viac žehnajú. Zásadnou odlišnosťou je aj to, že do vysviacky a teda prijatia sviatosti kňazstva môžu muži prijať sviatosť manželstva. Ženy nemôžu byť svätené za kňazov.

Rímskokatolíci a evanjelici augsburského vyznania

Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V.. Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať. Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje. V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia. Prameňom viery je Biblia. Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie  u katolíkov. Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi. Stávajú sa dospelými kresťanmi ako katolíci pri birmovke.
Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech. Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci. Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou. Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci. Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci. Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď  v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov. Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.

Hlavné hriechy

Pýcha
Lakomstvo
Smilstvo
Závisť
Obžerstvo
Hnev
Lenivosť

Pojmom hlavný hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“. Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy (lat. caput), preto sa v iných jazykoch nazývajú aj kapitálne hriechy.

Iné pomenovanie je kardinálny hriech, z lat. cardo – pánt (prenesene okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka. Ide teda o hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie.

Hlavnými hriechmi sa nazývajú preto, lebo plodia iné hriechy a iné neresti.

Biblia z hľadiska závažnosti delí hriech na dve kategórie:

hriech na smrť (hriech vedúci k smrti)
hriech nie na smrť (hriech nevedúci k smrti)

1 list Jána 5,16-17:

»Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a Boh mu dá život, totiž tým, ktorých hriech nevedie k smrti. Je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, aby brat zaň prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.« (ekumenický preklad)

 

Cudzie hriechy

Dávať iným radu na hriech
Povzbudzovať iných na hriech
Iným kázať hrešiť
Súhlasiť s hriechom iných
Pomáhať pri hriechu iných
Mlčať pri hriechu iných
Zastávať hriechy iných
Netrestať hriechy iných
Chváliť hriechy iných

 

Do neba volajúce hriechy

Úmyselná vražda
Zväčšovanie biedy chudobných, vdov a sirôt
Nevyplatenie zaslúženej mzdy za vykonanú prácu

 

Hriech proti Duchu Svätému

„Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí“ (Mt 12,31).
Božie milosrdenstvo nemá hraníc; ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti (impoenitentia finalis) a do večného zatratenia.

Dary Ducha Svätého

Sedem darov Ducha Svätého

Dar múdrosti
Dar rozumu
Dar rady
Dar sily
Dar poznania
Dar nábožnosti
Dar bázne voči Bohu

Čnosti

Božské čnosti

Viera
Nádej
Láska

Kardinálne čnosti

Rozvážnosť
Spravodlivosť
Statočnosť
Miernosť

Skutky milosrdenstva

Skutky telesného milordenstva

Hladných kŕmiť
Smädných napájať
Nahých odievať
Pocestných sa ujať
Väzňov vykupovať
Chorých navštevovať
Mŕtvych pochovávať

Skutky duchovného milosrdenstva

Hriešnikov napomínať
Nevedomých vyučovať
Pochybujúcim dobre radiť
Zarmútených tešiť
Krivdu trpezlivo znášať
Ubližujúcim odpúšťať
Za živých a mŕtvych sa modliť

Eucharistia (sv. prijímanie)

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).
Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.

Kto môže prijať eucharistiu

Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu – sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia – svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať.

Účinky prijímania sviatosti eucharistie

Zjednotenie s Kristom
Rozmnoženie milosti
Sväté prijímanie nás chráni pred smrteľnými hriechmi
Odpustenie všedných hriechov
Spoločenstvo s bratmi a sestrami – pokoj medzi ľuďmi – zjednocovanie Cirkvi
Kristus povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať večný život.“

Birmovanie

Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo naše kresťanstvo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“. Birmovanému sa vtláča duchovná pečať – pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Birmovanie nie je nutné ku spáse, ale jeho podceňovanie alebo odmietnutie je ťažkým hriechom.

Kto môže prijať sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou k prijatiu tejto sviatosti je milosť posväcujúca v duši, teda stav bez hriechu po svätej spovedi (=po prijatí sviatosti pokánia), príprava a zodpovedajúci vek, keď človek už plne užíva rozum (okrem nebezpečenstva smrti).

Účinky birmovania

Plné vyliatie Ducha Svätého a prehĺbenie krstnej milosti
Pevnejšie spojenie s Kristom
Rozmnoženie darov Ducha Svätého
Duch Svätý dáva silu byť verný Kristovi, šíriť a vyznávať vieru
Nezmazateľný duchovný znak

Sviatosť pokánia a zmierenia

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Ako sa uskutočňuje

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje  a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Kto vysluhuje sviatosť pokánia

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.

Účinky sviatosti pokánia

Odpustenie hriechov
Odpustenie večného trestu
Uvedenie do stavu Božej milosti – milosť posväcujúca
Zmierenie s Bohom  a Cirkvou
Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí

Manželstvo


Kto plánujete prijať sviatosť manželstva, nahláste sa prosím na predmanželskú prípravu, bližšie informácie nájdete na: www.domanzelstva.sk

 


Je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti. K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Manželstvo si vyžaduje nerozlučiteľnosť, vernosť a otvorenosť pre plodenie detí.

Kto môže uzavrieť manželstvo

Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.

Účinky sviatosti manželstva

Trvalý zväzok
Milosť, ktorá manželov posilňuje v nerozlučnosti manželstva, prekonávaní prekážok, zdokonaľuje lásku

 

Posvätná vysviacka (kňazstvo)

Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku.  Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti (teda bez hriechu – po svätej spovedi).

Účinky vysviacky

Nezmazateľný duchovný znak
Udeľuje posvätnú moc
Rozmnoženie posväcujúcej milosti
Špeciálne milosti – aby mohli prinášať obetu, plniť službu Božieho slova