O náboženstve
RÍMSKOKATOLÍCKE NÁBOŽENSTVO
K rímskokatolíckemu náboženstvu sa hlási takmer 68,9% obyvateľov na Slovensku. Katolícke náboženstvo je kresťanské náboženstvo, čo znamená, že patríme Ježišovi Kristovi. Dal nám ho Ježiš Kristus. Tí, ktorí neuznávajú Ježiša Krista tvoria nekresťanské náboženstvá. Cirkev založil Ježiš Kristus. Poveril apoštolov, aby vieru šírili po celom svete.
Veríme, že svet stvoril Boh a neustále sa oň stará. Boh stvoril človeka a poslal na svet svojho syna, Ježiša Krista, aby nás vykúpil a spasil. Ústredným bodom ohlasovania u katolíkov je Ježiš Kristus, jeho umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Prameňom poznania je Sväté písmo – Biblia, ktorého autorom je Boh. Božie zjavenie je odovzdávané v Duchu Svätom aj prostredníctvom Tradície, ktorá pochádza od apoštolov.
Cirkev má okrem svetského aj svoje vlastné právo, ktoré nájdete v Kódexe kanonického práva. Náuka cirkvi je zhrnutá v Katechizme katolíckej cirkvi.
Katolícka cirkev má svoju hierarchiu, na čele stojí rímsky biskup, pápež, ktorý sídli vo Vatikáne. Pápež je priamym nasledovníkom svätého Petra, ktorý bol Ježišom ustanovený za hlavu cirkvi, ktorú pekelné brány nepremôžu. Veriaci sú krstom začlenení do našej cirkvi. Veriaci patria do farnosti, ktorá je v každej obci. Každá farnosť má svojho kňaza a kostol, kde sa veriaci zhromažďujú k bohoslužbám. Kňazov viaže celibát, nemôžu vstupovať do manželstva. Jednotlivé farnosti patria do dekanátu a dekanáty do diecézy. Každá diecéza má svojho biskupa. To, do ktorej diecézy alebo arcidiecézy patríte, si môžete pozrieť na mape, ktorú nájdete na web stránke Konferencie biskupov Slovenska.
RÍMSKOKATOLÍCI A INÉ CIRKVI
Rímskokatolíci a gréckokatolíci
Katolícke náboženstvo je rímskokatolícke a gréckokatolícke. Rímskokatolícka cirkev je katolícka cirkev latinského obradu a gréckokatolícka je katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu. Obe vzájomne spolupracujú, majú spoločnú hlavu Cirkvi na zemi, ktorou je rímsky pápež. Rímskokatolícki veriaci môžu prijímať sviatosti aj v gréckokatolíckom kostole a naopak. Sú určité odlišnosti, ktoré sú špecifické pre tú ktorú cirkev. Gréckokatolícka cirkev má bohato zdobené kostoly, väčšina svätých omší je spievaná, dlhšie trvajú a veriaci prijímajú pod obojím spôsobom. Pôst je prísnejší a veriaci sa viac žehnajú. Zásadnou odlišnosťou je aj to, že do vysviacky a teda prijatia sviatosti kňazstva môžu muži prijať sviatosť manželstva. Ženy nemôžu byť svätené za kňazov.
Rímskokatolíci a evanjelici augsburského vyznania
Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V.. Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať. Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje. V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia. Prameňom viery je Biblia. Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie u katolíkov. Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi. Stávajú sa dospelými kresťanmi ako katolíci pri birmovke.
Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech. Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci. Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou. Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci. Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci. Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov. Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.
