Stretká

Pravidelné stretká detí prebiehajú na fare v piatky podľa dátumov od 16:30h.(Aktualna tabulka rozpisov kedy sa stretka konaju,sa doplni).

Po stretku ideme spoločne na detskú svätú omšu o 18:00h.

 

 

Viac info:

ZOF, vedúci detského spoločenstva: Martin Rychlý
mobil: 0944 587 640
mail.: erkokoseca@gmail.com

Fotografia z farnosti

Krst

Sviatosť krstu treba nahlásiť týždeň vopred osobne na fare   alebo telefonicky  na (odkaz  na kontakty)

 

 


Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Je nevyhnutný ku spáse.

Kto môže krstiť a kto môže sviatosť prijať

Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek. Krstiť môže biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti – napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého.“). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev.  Často sa vyskytuje otázka, ako to je s deťmi, ktoré zomreli skôr, ako boli pokrstené. V tomto prípade treba dôverovať v Božie milosrdenstvo a modliť sa za spásu ich duší.

Účinky sviatosti krstu

Odpustenie všetkých hriechov (dedičného aj osobných)
pokrstený sa stáva dieťaťom Božím a chrámom Ducha Svätého
Posväcujúca milosť
Včlenenie do Cirkvi – Kristovho tela
Nezmazateľný duchovný znak – pokrstený patrí Kristovi

Ako sa krstí

Každému krstu predchádza modlitba exorcizmu, teda oslobodenia od zla (Zriekate sa zlého ducha? Zriekam. atď.). Číta sa Sväté Písmo, maže sa olejom, leje sa voda na hlavu a vyslovuje sa „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“. Pomazanie svätou krizmou (olej posvätený biskupom) prináša novopokrstenému dar Ducha Svätého. Biele rúcho (biela košieľka) symbolizuje, že pokrstený si obliekol Krista.
(zdroj KKC)

Ako sa modliť

Modlitba srdcom

„So všemožnou bdelosťou chráň si srdce,“ hovorí Kniha prísloví, „lebo z neho pramení život“ (Prís 4,23).
Srdce je v Biblii centrom ľudskej bytosti, ústredím, v ktorom sa zbiehajú všetky jej vnútorné sily. Pre mníchov východnej tradície modlitba spočívajúca v opakovaní krátkej vety v rytme dýchania je predovšetkým modlitbou srdca; znamená to úsilie zjednotiť všetky svoje sily a nechať ich v srdci prejsť skúšobným ohňom lásky. Zjednocovaním pocitov a vnútorných síl sa srdce stáva miestom, z ktorého môže vyvierať dobrý úmysel ako priezračná voda. Modlitba ako bdelosť, bdenie a počúvanie umožňuje človeku sústrediť svoje túžby a uviesť ich do súladu s láskou. Modlitba je práve prípravou srdca k bdelosti v situáciách, v ktorých je potrebná láska.
Prostredníctvom spevov i ticha ľudia objavujú, že sú schopní mať nové srdce, srdce jednoduché v pôvodnom zmysle slova, srdce jedného ducha, srdce zjednotené. Prví kresťania hovorili o modlitbe ako o spôsobe rozpúšťania „duchovného tuku“, ktorý zaťažuje myšlienky a túžby. Predstava „jedného ducha“ pomáha aj tu: srdce zjednotené je srdcom prostým, je to srdce, čo sa drží svojich túžob a touto cestou lepšie odkrýva ako ho Boh pozýva k tomu, aby bolo tvorivé. „Každá túžba v nás, ktorá volá po Bohu, je základom modlitby. Už tvoja túžba je modlitbou. Existuje vnútorná modlitba, ktorá nikdy nezatíchne: tvoja túžba. Ak sa chceš modliť, nikdy neprestaň túžiť.“ (sv. Augustín, komentár k žalmu 37)
Srdce uvoľnené z pút, otvorené určitej priehľadnosti, sa tiež učí nechať rozhodnutia a intuície dozrieť, učí sa vytyčovať trasu životnej cesty. Učí sa rozpoznávať chúlostivé situácie a slepé uličky. V tom zmysle dúfam, že mladí ľudia rozumejú slovám „modlitba nás neodvracia od starostí tohto sveta. Práve naopak, nič nie je zodpovednejšie, ako sa modliť. Čím viac žijeme celkom jednoduchú a pokornú modlitbu, tým viac nás to vedie k tomu, aby sme milovali a vyjadrovali to svojím životom“ (Brat Roger, „List 2005 – Budúcnosť plná pokoja“).

Ticho a modlitba

Keď sa necháme viesť jednou z najstarších kníh modlitieb, biblickými žalmami, nachádzame v nej dve základné formy modlitby. Na jednej strane žalospev a volanie o pomoc, na druhej strane modlitbu vďaky a chvály. Jestvuje všaj aj tretia, menej nápadná forma modlitby, v ktorej nie je priamo vyjadrená sťažnosť ani chvála. Napríklad žalm 131 je úplne presiaknutý pokojom a dôverou: „Radšej som si utíšil a upokojil dušu… čakaj na Pána odteraz až naveky.“
Niekedy sa naša modlitba stáva nemou, pretože ak v odovzdaní prežívame spoločenstvo s Bohom, vystačíme si aj bez slov. „Utíšil a upokojil som si dušu, ako sa nasýtené dieťa utíši pri matke.“ Tu už modlitba nepotrebuje slová, ba ani myšlienky.
Ako môžeme dosiahnuť vnútorné stíšenie? Niekedy mlčíme, ale vo vnútri naďalej vášnivo diskutujeme, staviame sa zoči-voči imaginárnym partnerom, alebo bojujeme sami so sebou. Vyžaduje si to istú jednoduchosť, aby duša našla pokoj: „Neženiem sa za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.“ Zachovať ticho znamená nechať na Boha to, na čo nemám dosah a čo prevyšuje moje schopnosti. Aj malý okamih ticha je ako odpočinok sabatu, posvätné zastavenie sa, prelomenie múru starostí.
Naše vyplašené myšlienky možno porovnať s búrkou, ktorá zastihla učeníkov v člne na Galilejskom mori, keď Ježiš spal. Aj nám sa stáva, že sme stratení, ustráchaní, neschopní upokojiť sa. Ale Kristus môže prísť na pomoc aj nám. Pohrozil vetru i moru a „nastalo veľké ticho“. Rovnako môže upokojiť naše srdce zmietajúce sa v strachu a starostiach. (Marek 4)
Keď zotrvávame v tichu, skladáme svoju nádej v Boha. Jeden žalm nám približuje, že mlčanie je dokonca istým druhom chvály. Prvý verš 65. žalmu zvykneme čítať takto: „Tebe, Bože, patrí chválospev“ Tento preklad pochádza z gréčtiny, vo väčšine hebrejských vydaní Biblie znejú tieto slová takto: „Ticho je pre Teba chválou, ó Bože.“ Tam, kde končia slová a myšlienky, chválime Boha v nemom úžase a obdive.
Boh je ticho a napriek tomu hovorí
Keď si Božie slovo v tichom vánku nájde cestu k našim ušiam, je pre obrátenie nášho srdca účinnejšie ako kedykoľvek inokedy. Vietor na vrchu Sinaj trhal vrchy a lámal skaly, tiché slovo Boha však môže zlomiť srdce z kameňa. Aj pre Eliáša bolo nečakané ticho zrejme hrozivejšie ako víchor a hrmenie. Keď sa Boh prejavoval mocou, v určitom zmysle mu to bolo bližšie. To, čo ho vyrušilo, bola tichosť Boha, pretože bola tak odlišná od toho, čo dovtedy poznal.
Ticho pripravuje človeka na nové stretnutie s Bohom. V tichu môže Božie slovo zasiahnuť skryté zákutia srdca. V tichu sa zjavuje „účinné a ostrejšie ako dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha“ (Hebr 4,12). Keď zotrvávame v tichu, prestávame sa skrývať pred Bohom a Kristovo svetlo môže zasiahnuť, uzdraviť a premeniť dokonca aj to, za čo sa hanbíme.
Ticho a láska
Ježiš Kristus povedal: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Ján 15,12) Potrebujeme ticho, aby sme počuli tieto slová a dokázali ich premeniť na skutky. Keď sme zastrašení a znepokojení, máme nekonečne veľa argumentov a dôvodov na to, aby sme len tak jednoducho neodpustili a nemilovali. Ak si ale zachováme „dušu v pokoji a tichosti“ tieto dôvody sa vytrácajú. Možno sa niekedy vyhýbame tichu a radšej uprednostňujeme hluk, slová a rozptýlenie, aj preto, že vnútorný pokoj so sebou prináša isté riziko. Vyprázdňuje nás a robí nás chudobnými, rozkladá trpkosť a zavrhnutie a privádza nás k sebadarovaniu. Keď je srdce tiché a chudobné, prichádza doň Duch Svätý, napľňa ho bezpodmienečnou láskou. Nenápadne, no nezadržateľne nás ticho privádza k tomu, aby sme milovali.

Modliť sa spevom

Jedným z najdôležitejších prvkov modlitby je spev. Krátke spevy opakované znova a znova dávajú modlitbe meditatívny ráz. Prostredníctvom krátkeho textu vyjadrujú nejakú základnú skutočnosť viery, ktorá je ľahko uchopiteľná mysľou. Tým, že sa slová veľakrát opakujú, preniká táto skutočnosť postupne celou bytosťou. Meditatívny spev sa tak stáva spôsobom načúvania Bohu. Tak sa každý môže zúčastniť spoločnej modlitby a spolu s ostatnými zotrvať v pozornom očakávaní Boha bez potreby stanoviť presne dĺžku času.
Pri otváraní brán dôvery v Boha nič nemôže nahradiť krásu ľudských hlasov spojených v piesni. Táto krása môže byť pre nás zábleskom „nebeskej radosti na zemi“, ako to vyjadrujú východní kresťania. A vnútorný život v nás začína prekvitať.
Tieto spevy napomáhajú osobnej modlitbe. Naše bytie skrze ne nachádza v Bohu vnútornú jednotu. Môžu sa predĺžiť v tichu nášho srdca, keď pracujeme, zhovárame sa s niekým alebo oddychujeme. Týmto spôsobom sú modlitba a každodenný život prepojené. Umožňujú nám zotrvať v modlitbe aj vtedy, keď si to neuvedomujeme, v tichu nášho srdca.

Ukážky krásneho spevu z Taizé si môžete vypočuť tu.

 

Texty a hudba zverejnené na tejto stránke  boli prevzaté z http://www.taize.fr/sk a podliehajú copyrightu © , ktorého vlastníkom je A&PT (Ateliers et Presses de Taizé), Communauté de Taizé, 71250 Taizé, Francúzsko s láskavým povolením na použitie pre potreby našej farnosti.

„Prvá pomoc“ 

„Prvá pomoc“ v duchovných zápasoch

Cieľom diabla je oddeliť nás od Boha. Skúša to dosiahnuť všelijakými pokušeniami. Pokúšať človeka je jeho obyčajná činnosť, ktorá je nebezpečnejšia ako to, čo robí mimoriadne, keď napadá človeka útlakom, pretože hriechom sa človek môže odlúčiť od Boha, utrpením nie. Smrteľný hriech je oveľa horší ako posadnutosť!

AKO SA CHRÁNIŤ
Keď ľudia počujú, aký vplyv a moc môžu démoni mať,  prirodzene sa začínajú pýtať, či ich neúspech, choroba atď. nie sú náhodou spôsobené Zlým. Mnohí, ktorí hľadajú pomoc u exorcistu, sú presvedčení, že niekto ich preklial. Otázka pre všetkých je: Ako sa môžeme chrániť proti Satanovi a jeho pôsobeniu?
Modlitba
Pravidelne sa modliť je prvá odpoveď a najdôležitejším spôsobom ochrany pred Zlým. Modlitba je kontakt s Pánom, stretnutie sa s Tým, ktorý zvíťazil nad Satanom. Ježiš sám sa modlil za Petra a apoštolov: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera“ (Lk 22, 31).  Trochu neskôr apoštolom (a nám) hovorí: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Lk 22,45). Iba modlitba s vierou nás môže chrániť pred Diablom takisto ako iba modlitba s vierou môžu zrušiť prekliatie. Samotná modlitba Otče náš obsahuje prosbu, aby Boh nás zbavil Zlého. Keď som niekomu povedal, že v kláštore máme výhodu mať v dome kaplnku, ona mi odpovedala: „Ja mám kaplnku v srdci!“ Kdekoľvek sa nachádzame, v každej chvíli cez deň sa tam môžeme vrátiť a „klaňať sa Otcovi v Duchu a pravde“ (Jn 4,23). Diabol má tiež veľký strach pred Pannou Máriou: ruženec je skutočná zbraň. Mať silný osobný modlitebný život je najlepšia obrana proti Diablovi, zvlášť vtedy, keď denne opakujeme zasvätenie svojho srdca, čiže života Bohu.
Najsilnejšie v boji proti silám temna sú samozrejme sviatosti, zvlášť sv. spoveď a sv. prijímanie. Sväteniny sú tiež ochranou: požehnaná voda alebo soľ, medaily, ak ich nenosíme ako kresťanský talizman, ale vo viere ako znak našej lásky k Pánovi Ježišovi, panne Márii, sv. Michalovi alebo sv. Benediktovi.
Pôst
„Tento druh (démona) sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom“ povedal Pán, keď sa apoštoli cítili bezmocní pred posadnutým chlapcom (Mt 17,21). Modlitba a pôst sú duchovnou atómovou energiou! Pôst je spôsob modlitby, v ktorej sa „angažuje“ aj telo, zdôrazníme tým svoju prosbu, že to berieme vážne.

Život je boj. V tomto boji ide o všetko, o večný život! Diabol nás chce oslabiť, aby to mal s nami ľahšie. Vôľa človeka, ktorý už nezvláda tráviť niekedy aj dlhší čas bez sociálnych médií, bez alkoholu, cigariet alebo čohokoľvek, čo má rád,  je oslabená. Tak ako pľúca fajčiara kričia každým kašľom: „Prestaň“, aj svedomie Pánovho učeníka, ktorý sa pozerá na porno alebo pácha iný hriech kričí: „Nie.“  Ale nemajú silu konať to, čo by bolo pre nich dobré. Na škatuľkách cigariet musí byť varovanie, že fajčenie môže zabiť. Škoda, že niečo také nie je žiadané na pornografických stránkach: „Pozor, môže zabiť schopnosť milovať a zničiť krásu sexuálneho života!“

1. Obnova krstných sľubov

– Dobrotivý Bože, v Tvojom mene sa   zriekam zlého ducha…
(vymenovať akého ducha, napr. pýchy, hnevu, smilstva, závisti atď.)
– Vyznanie viery
(alebo aspoň „Ježišu, dôverujem Ti“)

2. Zájsť pod ochranný plášť Panny Márie.

Pod Tvoju ochranu sa utiekame,
svätá Božia Rodička.
Neodvracaj zrak od našich prosieb,
pomôž nám v núdzi
a z každého nebezpečenstva nás vysloboď,
Ty Panna slávna a požehnaná. Amen.

3. Pomoc z neba

Svätý Michal, Svätý Gabriel, Svätý Rafael, príďte mi (nám) na pomoc!
Svätá sestra Faustína, pomôž mi!
Svätý Ján Mária Vianney, pomôž mi!
Svätý páter Pio, pomôž mi!
Svätý …

 4. Pôst

Obmedziť sa vo veciach ako zvedavosť, pohodlnosť, čas, spánok, pitie, jedenie atď.
Tým zdôrazníme svoju prosbu, že to berieme vážne.
Pôst nemusí byť niečo veľké a ťažké. Môže spočívať napríklad v tom, že budeme:
– vstávať  o 15 minút skôr, začať deň s menším stresom a mať čas pre seba a pre Pána
– mať čas pre druhých, keď chceme robiť niečo iné
– nepozrieť sa hneď na každú smsku, ktorá prichádza
– robiť niečo, čo žiada nejakú námahu: čítanie knihy namiesto pozerania sa na film, rozjímanie
– vybrať si pri raňajkách kúsok staršieho chleba a nechať čerstvý rožok druhým
– dať si pohár vody namiesto iného nápoja
Netreba preháňať, čo sa týka jedla a postiť sa tak, že až kosti praskajú: vzdať sa maličkostí, robiť pravidelne malé obety je múdrejšie.

KAŽDODENNÁ RANNÁ MODLITBA (svätý Patrik)

Stojím v úžase pred veľkou mocou vzývania Svätej Trojice:
verím v Svätú Trojicu, Trojjediného Boha, Stvoriteľa všetkého.
Uchvacuje ma moc Kristovho vtelenia a krstu,
moc jeho ukrižovania a smrti,
moc jeho zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia,
moc jeho príchodu v deň posledný.
Božia sila nech ma riadi.
Boh nech mi pomáha, Božia ruka nech ma bráni,
Boží štít nech ma chráni, Božie vojsko nech ma zachráni
od diabolských pascí, od nerestných zvodov,
od všetkých, ktorí mi pripravujú zlo,
či zďaleka či zblízka.

Zvolávam dnes všetky tieto moci medzi mňa a tieto zlá,
proti každej krutej a nemilosrdnej sile,
ktorá chce zničiť moje telo i moju dušu,
proti zaklínaniu falošných prorokov,
proti temným zákonom pohanstva,
proti kúzleniu čarodejníc,
proti každej znalosti kaziacej ľudské telo i dušu.

Kriste, ochraňuj ma, nech som nadmieru odmenený.
Kristus so mnou, Kristus predo mnou, Kristus za mnou,
Kristus vo mne, Kristus u mňa, Kristus nado mnou,
Kristus keď líham, Kristus keď si sadám,
Kristus keď vstávam,
Kristus v srdci každého, kto na mňa myslí,
Kristus v ústach každého, kto o mne hovorí,
Kristus v očiach každého, kto na mňa hľadí,
Kristus v ušiach každého, kto ma počúva.  Amen.

KAŽDODENNÉ VEČERNÉ MODLITBY

Buď pozdravené,
ty zázračné Srdce Ježišovo.
Teba chválime;
teba velebíme a oslavujeme;
tebe ďakujeme;
tebe darujeme, zasväcujeme
a obetujeme svoje srdce.
Prijmi ho a privlastni si ho celé.
Očisť, osvieť a posväť ho,
aby si v ňom žil  a ako Kráľ panoval naveky. Amen
___________________

Otče,  ktorý si mi dal život,
pomôž mi žiť vo všetkom podľa tvojej svätej vôle.

Ježiš,  pôvodca každého poriadku a prameň svetla.
Osvieť moju tmu.
Nenechaj  ma blúdiť, ale veď ma ku cieľu života.
Cez tvoje utrpenie,  smrť a zmŕtvychvstanie
si ma urobil dieťaťom Nebeského Otca.
Vyžeň z môjho srdca strach, pochybnosť, závisť a všetko,
čo mi prekáža veriť tvojej láske.

Duchu Svätý,  rozlievaj Božiu lásku v mojom vnútri.
Poteš ma na púti života,
aby moje túžby po tom, čo je sväté, nevychladli,
a daj  mi raz vojsť do kráľovstva lásky nášho Pána. Amen

O náboženstve

RÍMSKOKATOLÍCKE NÁBOŽENSTVO

K rímskokatolíckemu náboženstvu sa hlási takmer 68,9% obyvateľov na Slovensku. Katolícke náboženstvo je kresťanské náboženstvo, čo znamená, že patríme Ježišovi Kristovi. Dal nám ho Ježiš Kristus. Tí, ktorí neuznávajú Ježiša Krista tvoria nekresťanské náboženstvá. Cirkev založil Ježiš Kristus. Poveril apoštolov, aby vieru šírili po celom svete.
Veríme, že svet stvoril Boh a neustále sa oň stará. Boh stvoril človeka a poslal na svet svojho syna, Ježiša Krista, aby nás vykúpil a spasil. Ústredným bodom ohlasovania u katolíkov je Ježiš Kristus, jeho umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Prameňom poznania je Sväté písmo – Biblia, ktorého autorom je Boh. Božie zjavenie je odovzdávané v Duchu Svätom aj prostredníctvom Tradície, ktorá pochádza od apoštolov.
Cirkev má okrem svetského aj svoje vlastné právo, ktoré nájdete v Kódexe kanonického práva. Náuka cirkvi je zhrnutá v Katechizme katolíckej cirkvi.
Katolícka cirkev má svoju hierarchiu, na čele stojí rímsky biskup, pápež, ktorý sídli vo Vatikáne. Pápež je priamym nasledovníkom svätého Petra, ktorý bol Ježišom ustanovený za hlavu cirkvi, ktorú pekelné brány nepremôžu. Veriaci sú krstom začlenení do našej cirkvi. Veriaci patria do farnosti, ktorá je v každej obci. Každá farnosť má svojho kňaza a kostol, kde sa veriaci zhromažďujú k bohoslužbám. Kňazov viaže celibát, nemôžu vstupovať do manželstva. Jednotlivé farnosti patria do dekanátu a dekanáty do diecézy. Každá diecéza má svojho biskupa. To, do ktorej diecézy alebo arcidiecézy patríte, si môžete pozrieť na mape, ktorú nájdete na web stránke Konferencie biskupov Slovenska.

 

RÍMSKOKATOLÍCI A INÉ CIRKVI

Rímskokatolíci a gréckokatolíci

Katolícke náboženstvo je rímskokatolícke a gréckokatolícke. Rímskokatolícka cirkev je katolícka cirkev latinského obradu a gréckokatolícka je katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu. Obe vzájomne spolupracujú, majú spoločnú hlavu Cirkvi na zemi, ktorou je rímsky pápež. Rímskokatolícki veriaci môžu prijímať sviatosti aj v gréckokatolíckom kostole a naopak. Sú určité odlišnosti, ktoré sú špecifické pre tú ktorú cirkev. Gréckokatolícka cirkev má bohato zdobené kostoly, väčšina svätých omší je spievaná, dlhšie trvajú a veriaci prijímajú pod obojím spôsobom. Pôst je prísnejší a veriaci sa viac žehnajú. Zásadnou odlišnosťou je aj to, že do vysviacky a teda prijatia sviatosti kňazstva môžu muži prijať sviatosť manželstva. Ženy nemôžu byť svätené za kňazov.

Rímskokatolíci a evanjelici augsburského vyznania

Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V.. Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať. Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje. V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia. Prameňom viery je Biblia. Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie  u katolíkov. Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi. Stávajú sa dospelými kresťanmi ako katolíci pri birmovke.
Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech. Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci. Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou. Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci. Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci. Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď  v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov. Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.

Hlavné hriechy

Pýcha
Lakomstvo
Smilstvo
Závisť
Obžerstvo
Hnev
Lenivosť

Pojmom hlavný hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“. Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy (lat. caput), preto sa v iných jazykoch nazývajú aj kapitálne hriechy.

Iné pomenovanie je kardinálny hriech, z lat. cardo – pánt (prenesene okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka. Ide teda o hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie.

Hlavnými hriechmi sa nazývajú preto, lebo plodia iné hriechy a iné neresti.

Biblia z hľadiska závažnosti delí hriech na dve kategórie:

hriech na smrť (hriech vedúci k smrti)
hriech nie na smrť (hriech nevedúci k smrti)

1 list Jána 5,16-17:

»Keď niekto vidí, že sa brat dopúšťa hriechu, ktorý nevedie k smrti, nech prosí, a Boh mu dá život, totiž tým, ktorých hriech nevedie k smrti. Je hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, aby brat zaň prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.« (ekumenický preklad)

 

Cudzie hriechy

Dávať iným radu na hriech
Povzbudzovať iných na hriech
Iným kázať hrešiť
Súhlasiť s hriechom iných
Pomáhať pri hriechu iných
Mlčať pri hriechu iných
Zastávať hriechy iných
Netrestať hriechy iných
Chváliť hriechy iných

 

Do neba volajúce hriechy

Úmyselná vražda
Zväčšovanie biedy chudobných, vdov a sirôt
Nevyplatenie zaslúženej mzdy za vykonanú prácu

 

Hriech proti Duchu Svätému

„Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí“ (Mt 12,31).
Božie milosrdenstvo nemá hraníc; ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti (impoenitentia finalis) a do večného zatratenia.

Dary Ducha Svätého

Sedem darov Ducha Svätého

Dar múdrosti
Dar rozumu
Dar rady
Dar sily
Dar poznania
Dar nábožnosti
Dar bázne voči Bohu

Čnosti

Božské čnosti

Viera
Nádej
Láska

Kardinálne čnosti

Rozvážnosť
Spravodlivosť
Statočnosť
Miernosť

Skutky milosrdenstva

Skutky telesného milordenstva

Hladných kŕmiť
Smädných napájať
Nahých odievať
Pocestných sa ujať
Väzňov vykupovať
Chorých navštevovať
Mŕtvych pochovávať

Skutky duchovného milosrdenstva

Hriešnikov napomínať
Nevedomých vyučovať
Pochybujúcim dobre radiť
Zarmútených tešiť
Krivdu trpezlivo znášať
Ubližujúcim odpúšťať
Za živých a mŕtvych sa modliť